Správa UNHCR: Koronavírus je bezprostrednou hrozbou pre vzdelávanie utečencov – polovica detí utečencov vo svete nenavštevuje školu

© UNHCR/Mohammad Hossein Dehghanian

UNHCR, Agentúra OSN pre utečencov, v správe vydanej dnes s názvom „Coming Together for Refugee Education“ (Spájame sily na vzdelávanie utečencov), predpovedá, že pokiaľ medzinárodné spoločenstvo nepodnikne okamžité a odvážne kroky na zmiernenie katastrofálnych dôsledkov pandémie koronavírusu na vzdelanie utečencov, bude ešte viac ohrozená budúcnosť miliónov mladých utečencov žijúcich v niektorých najzraniteľnejších komunitách na svete.  Údaje v správe vychádzajú z hrubých údajov o zápisoch na školský rok 2019/2020.

Zatiaľ čo deti v každej krajine zápasili s dopadom pandémie COVID-19 na ich vzdelávanie, správa konštatuje, že deti utečencov boli obzvlášť znevýhodnené. Pred pandémiou bola u dieťaťa utečenca pravdepodobnosť, že nebude chodiť do školy dvakrát vyššia ako u dieťaťa, ktoré utečencom nebolo. Toto sa bude zhoršovať – veľa detí nebude mať možnosť pokračovať v štúdiu kvôli zatvoreniu školy, problémom s uhrádzaním školného, uniforiem alebo kníh, nedostatkom prístupu k technológiám alebo z dôvodu, že deti musia poskytovať podporu svojim rodinám.

„Polovica detí utečencov na svete už nechodila do školy,“ uviedol Vysoký komisár OSN pre utečencov, Filippo Grandi. „Po všetkom, čo prežili, ich nemôžeme pripraviť o budúcnosť tým, že im dnes odmietneme poskytnúť vzdelanie. Napriek obrovským výzvam, ktoré pandémia prináša, s väčšou medzinárodnou podporou pre utečencov a ich hostiteľské komunity môžeme rozšíriť inovatívne spôsoby ochrany dôležitých výdobytkov v oblasti vzdelávania utečencov za posledné roky.“

Bez väčšej podpory by sa ustálené, ťažko dosiahnuté zvyšovanie počtu zápisov do škôl, na univerzity a technické a odborné školy zvrátilo, v niektorých prípadoch natrvalo, čo by ohrozovalo úsilie o naplnenie cieľa  udržateľného rozvoja č. 4, ktorým je zabezpečenie inkluzívneho, spravodlivého a kvalitného vzdelávania pre všetkých.

V pôsobivom  doslove k správe, Mohamed Salah, veľvyslanec Nadácie Vodafone a  UNHCR pre program Instant Network Schools  (Program siete dostupných škôl) uvádza: „Zabezpečiť kvalitné vzdelávanie dnes znamená menej chudoby a utrpenia zajtra. Pokiaľ nebudú všetci hrať svoju úlohu, generácie detí – milióny z nich v najchudobnejších regiónoch sveta – budú čeliť bezútešnej budúcnosti. Ale ak budeme pracovať ako tím, ako jeden celok, môžeme im dať šancu, ktorú si zasluhujú, na dôstojnú budúcnosť. Nenechajme si ujsť túto príležitosť.“

Údaje z roku 2019 v správe vychádzajú z výkazov dvanástich krajín, v ktorých sa nachádza viac ako polovica detí z radov utečencov. Zatiaľ čo na základnú školu je zapísaných približne 77%, na strednú školu je zapísaných iba 31% mladých ľudí. Na vysoké školy sú zapísané iba 3% utečeneckej mládeže.

Tieto štatistiky sú ďaleko za globálnymi priemermi, napriek tomu predstavujú pokrok. Počet študentov zapísaných na dochádzku na stredné školy stúpol o desaťtisíce; len v roku 2019 to bol nárast o 2%. Teraz však hrozí, že pandémia koronavírusu tento a ďalšie zásadné pokroky ohrozí. Pre dievčatá utečenky je hrozba obzvlášť vážna.

Dievčatá utečenky už majú sťažený prístup k vzdelaniu ako chlapci a pravdepodobnosť, že sa po dosiahnutí príslušného veku zapíšu na strednú školu, je u nich polovičná. Na základe údajov UNHCR, Fond Malala odhadol, že v dôsledku pandémie COVID-19 sa polovica všetkých dievčat utečencov na strednú školu nevráti, keď sa tento mesiac znovu otvoria školy. V krajinách, kde bol zápis utečeniek na stredné školy nižší ako 10%, hrozí všetkým dievčatám, že už vôbec nebudú navštevovať školu, čo je mrazivá predpoveď, ktorá by mala dopad na ďalšie generácie.

„Obzvlášť sa obávam dopadu na dievčatá utečenky. Nielenže je vzdelanie ľudským právom, ale aj ochrana a ekonomické výhody pre dievčatá utečenky, ich rodiny a vzdelávacie komunity sú jasné. Medzinárodné spoločenstvo si jednoducho nemôže dovoliť neposkytnúť im príležitosti, ktoré im prináša vzdelávanie,“ uviedol Grandi.

Prispôsobenie sa obmedzeniam vyplývajúcim z pandémie bolo obzvlášť ťažké pre 85% utečencov na svete, ktorí žijú v rozvojových alebo najmenej rozvinutých krajinách. Mobilné telefóny, tablety, notebooky, možnosti pripojenia, dokonca ani rozhlasové prijímače často nie sú pre vysídlené komunity ľahko dostupné.

UNHCR, vlády a partneri neúnavne pracujú na prekonávaní závažných medzier a zabezpečení kontinuity vzdelávania utečencov počas pandémie prostredníctvom prepojeného učenia, televízie a rozhlasu a podporou učiteľov a opatrovateľov pri interakcii so študentmi pri dodržiavaní hygienických usmernení.

Správa ukazuje, ako rodiny, komunity a vlády pracujú na poskytovaní vzdelávania deťom utečencov. Ukazuje pozitívne príklady vlád, ktoré do právnych predpisov zaviedli právo detí utečencov navštevovať štátne školy, a uvádza príbehy z Ekvádoru a Iránu. Príklady digitálnych inovácií predstavujú minister školstva v Egypte a rodina v Jordánsku, ktorá profituje z prechodu na online vzdelávanie. Keďže viac ako polovica utečencov na svete žije v mestskom prostredí, zdôrazňuje sa význam miest prichyľujúcich utečencov, keď  napr. primátor mesta Coventry vo Veľkej Británii informoval, ako to mesto zvláda a prečo to má zmysel.

Správa vyzýva vlády, súkromný sektor, občiansku spoločnosť a ďalšie kľúčové zainteresované strany, aby spojili svoje sily pri hľadaní riešení, ktoré posilnia národné systémy vzdelávania a prepoja ich s cestou k akreditovanému vzdelávaniu a zabezpečia financovanie vzdelávania. Správa varuje, že bez takýchto opatrení riskujeme stratenú generáciu detí utečencov ochudobnených o vzdelanie.

Riziká pre vzdelávanie utečencov sa pandémiou COVID-19 nekončia. Útoky na školy sú pochmúrnou a ich nárast bezútešnou realitou. Správa sa zameriava na africký región Sahel, kde si násilie vynútilo zatvorenie viac ako 2 500 škôl, čo má vplyv na vzdelávanie 350 000 študentov.