Nový zákon o azyle prináša utečencom dobré aj zlé správy

01-09-2007 Budapešť – Väčšina krajín tvoriacich východnú hranicu Európskej Únie v súčasnosti mení svoju azylovú legislatívu tak, aby bola v súlade s politikou EÚ s cieľom harmonizovať legislatívu jednotlivých členských štátov. UNHCR má mandátnu zodpovednosť zabezpečiť, aby sa medzinárodné právne štandardy a najlepšia prax v tejto legislatíve odrážali. Skúsenosť bohužiaľ […]

01-09-2007

Budapešť – Väčšina krajín tvoriacich východnú hranicu Európskej Únie v súčasnosti mení svoju azylovú legislatívu tak, aby bola v súlade s politikou EÚ s cieľom harmonizovať legislatívu jednotlivých členských štátov. UNHCR má mandátnu zodpovednosť zabezpečiť, aby sa medzinárodné právne štandardy a najlepšia prax v tejto legislatíve odrážali. Skúsenosť bohužiaľ ukazuje, že nie vždy to tak je. Transpozícia smerníc EÚ do jednotlivých národných právnych poriadkov bola často uskutočňovaná veľmi selektívnym spôsobom, zameraná na obmedzenie medzinárodnej ochrany utečencov.

Transpozícia smerníc EÚ do jednotlivých národných poriadkov je v jednotlivých členských štátoch v rôznych štádiách: nový azylový zákon v Slovenskej republike je účinný od 1. januára 2007, ale pripravujú sa ďalšie zmeny. Nasleduje Maďarsko. Maďarský parlament prijal nový azylový zákon pre letnou prestávkou. Zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2008. V Slovinsku, vláda predložila návrh nového azylového zákona parlamentu. Návrh bude prediskutovaný v októbri. V Poľsku, prípravy na zmenu azylovéh zákona prebiehajú už niekoľko mesiacov. Návrh zákona už bol doručený parlamentu. Legislatívny proces sa môže byť zastavený kvôli predčasným parlamentným voľbám, ktoré sa budú konať na jeseň.

Lloyd Dakin, vedúci Regionálneho úradu UNHCR v Budapešti vidí dva protikladné trendy vo vzťahu k utečencom – veľký strach z cudzincov prepojený s potrebami rastúcich ekonomík so starnúcim obyvateľstvom, otvoriť ich pracovné trhy ostatným, vrátane žiadateľov o azyl.

„Mnohé štáty sa pokúšajú prostredníctvom rôznych obmedzení a prekážok sťažiť udelenie azylu žiadateľom. My tiež vidíme v rastúcom dopyte po pracovnej sile možnosť žiadateľov o azyl a utečencov získať prácu a byť produktívni. Dúfame, že vďaka tomu budú prijateľnejší a ich integrácia bude jednoduchšia.”

UNHCR povzbudzuje jednotlivé vlády ku konzultáciám počas procesu prípravy novej utečeneckej legislatívy, aby jeho odborné znalosti mohli byť k dispozícii hneď od začiatku.

Hneď po tom, čo UNHCR obdrží návrhy zákonov, odborníci z Regionálneho úradu alebo z vedenia UNHCR ich podrobne preskúmajú a poskytnú písomne komentáre alebo odporúčania. Zvyčajne sú podrobne prediskutované s jednotlivými vládami, ktoré majú posledné slovo pri vytváraní obsahu zákona.

Slovensko: Aj nejasné príbehy môžu byť pravdivé

V Slovenskej republike vláda veľmi úzko konzultovala návrhy azylovej legislatívy s odborníkmi z UNHCR a začlenila do nej aj niektoré komentáre a odporúčania UNHCR. Niekoľko mesiacov po nadobudnutí účinnosti nového zákona UNHCR už vidí niekoľko pozitívnych zmien. Zavedenie doplnkovej ochrany sa ukázalo ako užitočný nástroj, ktorým sa vyriešia mnohé prípady, ako napríklad aj väčšiny irackých žiadateľov o azyl na Slovensku.

Ďalším krokom vpred je otvorenie pracovného trhu pre osoby, ktorým bola udelená doplnková ochrana a pre žiadateľov o azyl, ktorá sa nachádzajú v azylovom konaní na Slovensku dlhšie ako jeden rok. Už v tejto chvíli mnohí z nich majú prácu a vysťahovali sa z azylových zariadení.

Transpozícia smerníc EÚ však ešte nie je ukončená. Ďalšie zmeny azylového zákona sú v poslednom štádiu prípravy. Právnikov UNHCR znepokojuje skutočnosť, že tieto návrhy obsahujú mnoho formálnych dôvodov, kvôli ktorým môže byť žiadosť o azyl považovaná za neprípustnú alebo „zjavne neopodstatnenú”.

Podľa nového návrhu zákona úplné preskúmanie podstaty prípadu neprebehne ak žiadatelia o azyl poskytli „nesúvislé, rozporné alebo nedostatočné informácie.”

UNHCR vo svojich pripomienkach upozorňuje, že existuje mnoho dôvodov, kvôli ktorým sa niektoré príbehy môžu zdať popletené, ako sú napríklad jazyková bariéra, prežité duševné otrasy, kultúrne a rodové bariéry alebo všeobecne strach z úradov spôsobený ich predchádzajúcimi skúsenosťami z domu. A preto je spoločnou zodpovednosťou úradov a žiadateľov o azyl zistiť všetky dôležité skutočnosti a vyriešiť nezrovnalosti a nedorozumenia.

„UNHCR dúfa, že tieto ustanovenia budú ešte v poslednom návrhu opravené. Aj keď je niekedy ťažké porozumieť príbehu utečenca, môže byť pravdivý,” hovorí Dakin.

Maďarsko: Strava len pre tých, ktorí sa dobre správajú?

Nový zákon prinesie ľuďom hľadajúcim medzinárodnú ochranu v Maďarsku niekoľko zlepšení. UNHCR zvlášť víta zavedenie inštitútu doplnkovej ochrany pre osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na udelenie azylu a ktoré zároveň nemôžu byť vrátené do krajiny pôvodu z dôvodov humanitárnych alebo ľudsko-právnych. Nezostanú teda v právnom vákuu, ale budú požívať rovnaké práva ako azylanti v oblasti prístupu na pracovný trh, zdravotnej starostlivosti, sociálnych výhod a vzdelávania.

Ďalšou vítanou zmenou je obmedzenie zaisťovania žiadateľov o azyl. V minulosti mohli byť zadržaní až po dobu jedného roka, podľa nového zákona, táto doba bude obmedzená iba na niekoľko dní po začatí azylového konania.

Má však aj svoje negatívne stránky. Podľa nového zákona, používanie falošných alebo pozmenených dokladov žiadateľmi o azyl môže byť dôvodom odmietnutia z ochrany. UNHCR žiadal vládu, aby mala na mysli skutočnosť, že utečenci niekedy počas úteku nemajú na výber. Žiadosti o azyl by nemali byť automaticky považované za podvodné iba kvôli tomu, že žiadatelia o azyl nemajú prístup k pravým cestovným dokladom v ich krajine pôvodu.

Ďalším dôvodom znepokojenia UNHCR je možnosť odmietnuť základné ľudské potreby ako sú ubytovanie, stravovanie a oblečenie tým žiadateľom o azyl, ktorí vážne porušujú vnútorný poriadok azylového zariadenia. „Nevhodné správanie” má rôzne príčiny, ktoré je treba brať do úvahy. Problémy by nemali byť riešené odmietnutím ubytovania a stravovania. UNHCR považuje takéto zaobchádzanie za ponižujúce a nebezpečné, zvlášť ak sa to týka rodín s deťmi alebo osôb so zvláštnymi potrebami.

Žiadatelia o azyl v Slovinsku najčastejšie zaistení?

Nový azylový zákon v Slovinsku je druhou najvýznamnejšou zmenou azylovej legislatívy navrhnutej vládou za posledné dva roky. V obidvoch prípadoch sa UNHCR nezúčastnil prípravy zákonov, na pripomienkovanie dostal veľmi krátke termíny a v navrhovaných zneniach zákonov našiel veľa znepokojujúcich ustanovení.

Podľa UNHCR, jedným z najznepokojujúcejších ustanovení zákona je neobmedzená náhrada azylového konania zrýchleným konaním. Podľa medzinárodných právnych štandardov, skrátené konanie sa dá odôvodniť len v podvodných prípadoch a v prípadoch zjavného zneužívania azylového konania („zjavne neopodstatnené”). Jednako však slovinský návrh zákona predpokladá zrýchlené konanie podľa všetkého aj pre „odôvodnené” žiadosti, žiadosti podávané odlúčenými deťmi a osobami so zvláštnymi potrebami. A preto iba malý počet žiadateľov o azyl by mohol mať úžitok z úplného preskúmania svojich prípadov.

Žiadateľ o azyl má formálne právo odvolať sa proti negatívnemu rozhodnutiu v zrýchlenom konaní. Avšak v čase, keď sa rozhoduje o jeho odvolaní sa už môže nachádzať v krajine, v ktorej je prenasledovaný, pretože úrady majú právo vyhostiť ho zo svojho územia počas tohto obdobia. UNHCR toto ustanovenie zvlášť znepokojuje, pretože skúsenosť z predchádzajúcich rokov ukazuje, že mnohým žiadateľom o azyl v Slovinsku bol udelený až po odvolaní.Ďalším dôvodom znepokojenia je rozšírené používanie zaistenia žiadateľov o azyl, predvídané už v návrhu zákona. Podľa návrhu, pohyb žiadateľov o azyl počas zrýchleného konania môže byť obmedzený. Kombinácia týchto dvoch ustanovení by mohla vyústiť do zadržiavania veľkej časti žiadateľov o azyl, teda jasného porušenie medzinárodných právnych štandardov.

Útek pred prenasledovaním nie je zločinom. A preto by žiadatelia o azyl nemali byť podrobení rovnakému zaobchádzaniu ako zločinci.

„Návrh nového azylového zákona ešte nebol v Slovinsku prijatý,” hovorí vedúci regionálneho úradu Lloyd Dakin, „a UNHCR urobí všetko preto, aby presvedčil parlament zmeniť ho.”.

Pracovné príležitosti pre žiadateľov o azyl v Poľsku

Spolupráca medzi UNHCR a poľskými úradmi pri transpozícii Smerníc EÚ je dobrá. Niekoľko návrhov UNHCR bolo včlenených do záverečného návrhu predloženého parlamentu na schválenie začiatkom tohto roka. Jedným zo zlepšení je skutočnosť, že osoby, ktorým bola udelená doplnková ochrana, sa môžu zúčastniť integračných programov. Môžu dostávať dotácie a zúčastňovať sa jazykových kurzov poľštiny.

Je takisto povzbudzujúce, že návrh zákona úplne sleduje odporúčania UNHCR týkajúce sa zaisťovania žiadateľov o azyl.

Dôvodom znepokojenia UNHCR je však ustanovenie, ktoré hovorí, že niektoré skupiny žiadateľov o azyl nebudú mať možnosť zúčastniť sa osobných pohovorov počas azylového konania.

Najvýznamnejšie politické strany zastúpené v poľskom parlamente sa v súvislosti s koaličnou krízou oznámili svoj plán uskutočniť na jeseň tohto roka predčasné voľby, čím sa oddialilo aj prerokovanie novej legislatívy. Zatiaľ neviem aký dopad budú mať tieto zmeny na návrh zákona.

Súčasne však nariadenie Ministerstva práce a sociálnej politiky vo Varšave podstatne zjednodušilo niektorým skupinám cudzincov prístup na pracovný trh. UNHCR dúfa, že to prispeje k zvýšeniu zamestnanosti žiadateľov o azyl a osôb s udelenou doplnkovou ochranou.

UNHCR vyzýva k vyšším štandardom

Leonard Zulu, regionálny odborník v právnej oblasti, je zapojený do procesu transpozície Smerní EÚ do národných právnych systémov. „UNHCR víta harmonizáciu ako takú,” hovorí Zulu. Napriek tomu však poukazuje na jeden poľutovaniahodný trend. „Vlády jednotlivých krajín majú tendenciu zavádzať najnižšie možné azylové štandardy obsiahnuté v Smeriniciach EÚ a svoje konanie ospravedlňujú tvrdením, že spĺňajú požiadavky EÚ.”

„Preto UNHCR neustále upozorňuje jednotlivé vlády, že pri transpozícii Smerníc EÚ môžu zaviesť alebo ponechať vyšší štandard ako je úplné minimum,” hovorí Zulu.

Melita H. SunjicRegionálny úrad UNHCR v Budapešti