UNHCR: Svetoví lídri musia konať, aby sa podarilo zvrátiť trend nárastu počtu nútene vysídlených

Podľa najnovšej výročnej správy Globálne trendy, ktorú dnes UNHCRzverejnenilo v Ženeve, počet ľudí, ktorí utekajú pred vojnami, násilím, prenasledovaním a porušovaním ľudských práv v roku 2020 napriek pandémii stúpol na takmer 82,4 milióna. To je takmer štvorpercentný nárast dovtedy rekordne vysokého počtu 79,5 milióna z konca roka 2019.

Zo správy vyplýva, že z uvedeného čísla na konci roku 2020 bolo 20,7 milióna utečencov pod mandátom UNHCR, 5,7 milióna bolo palestínskych utečencov a 3,9 milióna Venezuelčanov vysídlených do zahraničia. Ďalších 48 miliónov bolo vnútorne vysídlených osôb v rámci svojich krajín a zvyšných 4,1 milióna boli žiadatelia o azyl. Tieto čísla naznačujú, že napriek pandémii a výzvam na globálne prímerie, konflikty stále vyháňali ľudí z ich domovov.

„Za každým číslom je človek, ktorý musel opustiť svoj domov, so svojím vlastným príbehom o vysídlení, vyvlastnení a utrpení. Títo ľudia si zaslúžia našu pozornosť a podporu, a to nielen vo forme humanitárnej pomoci, ale aj pri hľadaní riešenia ich mizérie.“

„Dohovor o utečencoch z roku 1951 a Globálny pakt o utečencoch síce poskytujú právny rámec a nástroje na to, ako reagovať na vysídlenie, no v prvom rade potrebujeme oveľa väčšiu politickú vôľu skutočne riešiť konflikty a prenasledovania, ktoré nútia ľudí k úteku,“ uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov, Filippo Grandi.

Dievčatá a chlapci vo veku do 18 rokov tvoria 42 percent všetkých nútene vysídlených osôb. Sú obzvlášť zraniteľní, najmä pokiaľ krízová situácia pretrváva roky. Podľa nových odhadov UNHCR sa v rokoch 2018 až 2020 ako utečenec narodilo takmer milión detí. Mnohé z nich možno zostanú utečencami aj v nasledujúcich rokoch ich života.

„Tragédia toľkých detí, ktoré sa narodili v exile, by mala byť dostatočným dôvodom na to, aby sme vyvinuli väčšie úsilie na predchádzanie a ukončenie konfliktov a násilia,“ uviedol Grandi.

Správa tiež konštatuje, že na vrchole pandémie v roku 2020 uzavrelo hranice viac ako 160 krajín, pričom 99 štátov nezaviedlo výnimku pre ľudí hľadajúcich ochranu. Avšak vďaka vylepšeným opatreniam – akými sú lekárske kontroly na hraniciach, osvedčovanie zdravotného stavu alebo dočasné umiestnenie do karantény po príchode, či zjednodušené registračné postupy a pohovory vedené na diaľku, stále viac krajín nachádza spôsoby, ako zabezpečiť týmto ľuďom prístup k azylu a zároveň zabrániť šíreniu pandémie.

Kým mnohí ľudia naďalej utekali cez hranice, ďalšie milióny boli vysídlené v rámci svojich vlastných krajín. Predovšetkým v dôsledku kríz v Etiópii, Sudáne, krajinách Sahelu, Mozambiku, Jemene, Afganistane a Kolumbii, sa počet vnútorne vysídlených osôb v rámci vlastného štátu medziročne zvýšil o viac ako 2,3 milióna.

V priebehu roku 2020 sa približne 3,2 milióna vnútorne vysídlených osôb v rámci vlastného štátu a iba 251 000 utečencov vrátilo naspäť do svojich domovov – čo je v porovnaní s rokom 2019 pokles o 40, resp. 21 percent. 33 800 utečencov získalov krajinách azylu občianstvo. Drastický pokles zaznamenalo presídľovanie; v minulom roku bolo presídlených iba 34 400 utečencov, čo je najnižšia úroveň za posledných 20 rokov – a dôsledok zníženého počtu presídľovacích miest a COVIDU-19.

„ K riešeniu je potrebné, aby svetoví lídri a všetci tí, ktorí majú vplyv, nechali bokom rozdiely, prestali uplatňovať egoistický prístup k politike a namiesto toho sa sústredili na predchádzanie a riešenie konfliktov vo svete a zabezpečenie dodržiavania ľudských práv,“ uviedol Grandi.