UNHCR logo
  • Donate
UNHCR logo
  • Search
  • Slovensko
  • Menu

Select a language for our global site:

English Français Español عربي
Select a country site:
  • Donate
  • Media Centre
  • Refworld
  • Statistics

Share

Facebook Twitter
  • O nás
    • História UNHCR
    • Vedenie a organizácia
    • Vysoký komisár OSN pre utečencov – Filippo Grandi
    • Podujatia UNHCR
    • UNHCR v Slovenskej republike
    • Ľudia a UNHCR
    • Fakty a čísla
  • Čo robíme
    • Monitorovanie hraníc
    • Zabezpečenie právnej ochrany
    • Dohľad nad podmienkami prijímania
    • Podpora integrácie
    • Presídlenie
    • Starostlivosť o zraniteľné skupiny
    • Ochrana osôb bez štátnej príslušnosti
  • Komu pomáhame
    • Žiadatelia o azyl
    • Utečenci/Azylanti
    • Navrátilci
    • Vnútorne vysídlené osoby
    • Osoby bez štátnej príslušnosti
  • Kde pracujeme
    • Aktivity v Strednej Európe
    • Hlavné aktivity v rámci celého sveta
  • Novinky a príbehy
    • Kontakty pre médiá
    • Novinky
    • Príbeh človeka
    • Fotogaléria
    • Video galéria |
  • Zdroje
    • Dohovory
    • Archív
    • Hodnotenie a výskum
    • Právne materiály
    • Mapy
    • Publikácie
    • Štatistické údaje
  • OZNAMY
    • Voľné pracovné miesta
    • Stáže
    • verejné obstarávanie
Search UNHCR
Close Search
 
  • Home

Hľadanie útočiska v speve za mier

Albina je jednou z 30 000 ukrajinských utečencov, ktorým organizácia UNHCR na Slovensku pomohla prostredníctvom núdzovej peňažnej pomoci.

26 okt 2022

Humenné, Slovensko 

Vezmem si matkin uterák a rozprestriem ho ako osud 

V tichu šumenia trávy, štebotania dubov, 

A všetky drahé spomienky na tomto uteráku ožijú, 

Aj detstvo a odlúčenie a skutočná láska. 

Zvuky nádherného ženského hlasu sa rozliehajú po celej hale záchytného tábora Migračného úradu v Humennom, na východnom Slovensku, 50 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Jedna z jeho obyvateľov, 77-ročná Albina, pletie a udáva rytmus spievaním ukrajinskej ľudovej piesne, Rushnichok („Ručníček“), ktorá je o túžbe po domove.  

Prepadá spomienkam na svoju mladosť v Kramatorsku, v priemyselnom meste v Doneckej oblasti, a na svojho manžela, ktorého pred 13 rokmi stratila.

 

„Žila som, ako veľa iných ľudí. Vydala som sa, s manželom sme sa ľúbili. Mali sme dve deti. Pracovala som v továrni. Spievala som. Bol to jednoduchý, ale šťastný život.“ 

 

Spievanie bolo jej vášňou už od detstva. V továrni jej talent spozorovali a pozvali ju, aby vystupovala na koncertoch, ktoré sa v továrni konali. Teraz táto záľuba  pomáha Albine, aby sa vyrovnala so stresujúcou situáciou, že je ďaleko od vlasti.  

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Ona a jej rodina – dcéra Viktória, zať Viktor a vnuk Jevgen – utiekli z Ukrajiny na Slovensko v marci. Najprv využili núdzové ubytovanie a potom sa presťahovali do záchytného tábora  v Humennom, kde sa teraz rodina zdržiava. Sú jednou rodinou z viac než 90 000 ľudí, ktorým bola poskytnutá dočasná ochrana v tejto krajine. „Slovensku sme veľmi vďační za poskytnutie útočiska, za to, že nás prijalo. Máme kde žiť, máme jedlo. Najdôležitejšie je to, že tu žijeme v mieri a v bezpečí,“ hovorí Albina. 

Uvažujúc o dopade vojny na jej generáciu, Albina hovorí:

 

„Pre ľudí v mojom veku je to veľká psychologická trauma, keď stratia svoj domov ba dokonca aj viac. Celý náš život je preč. Na miestach, kde sme žili, vidíme len popol. Myslieť na to je bolestivé. Nevieme ako ďalej…“ 

 

Albina, ktorá z Ukrajiny poberá obmedzený dôchodok, z ktorého žijú ona a jej rodina, je jednou z 30 000 ukrajinských utečencov, ktorým organizácia UNHCR na Slovensku pomohla prostredníctvom núdzovej peňažnej pomoci počas ich prvých mesiacov vysídlenia, vďaka ktorej si mohla zakúpiť lieky a iné základné potreby. UNHCR vysielala mobilné tímy, aby registrovali ľudí v celej krajine, ktorí mali problémy dostať sa k registračným miestam peňažnej pomoci, podobne ako Albina. Keďže konflikt pokračuje, vláda Slovenskej republiky zaradila tých, ktorým bola poskytovaná dočasná pomoc z UNHCR a z iných agentúr, do dlhodobejších sociálnych programov na základe vnútroštátnych legislatívnych postupov. 

Albina sa pozerá von oknom, kde sa pomaly končí slnečný jesenný deň, a zamyslene vraví: „Milujem život, chcem žiť, preto nedovolím, aby som prepadla depresii. Nechcem, aby moja duša otupela. Svitne ráno, príde nový deň. A to je dobre. Všetko bude dobré.“ 

Počas týchto dní Albina niekedy spieva pre svoju rodinu, priateľov a susedov, aby im zlepšila náladu. „Na čo myslím, keď spievam? Možno na domov. Ale ja na domov myslím neustále. Keď spievam, tiež myslím na lásku všetkých ľudí, na mier, na to, aby sa vojna čoskoro skončila.“ 

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri

 

  • Emergencies

© UNHCR 2001-2023

  • Privacy Policy
  • Terms and conditions
  • Follow